SASUKE A SAKURA:SPOLU ALEBO PROTI SEBE čASť 8

6. června 2008 v 10:45 | MUSA
SASUKE A SAKURA:SPOLU ALEBO PROTI SEBE???
8.ČASŤ: PÁRTY
"No tak, poďme!!!!" kričala Sakura zúfalo. Pomaly toho chlapca strácali. Kardiograf prestával pípať... "To, nie..." Vykríkla a začala mu robiť umelé dýchanie. Raz-dva-tri. Nezaberalo. Podajte mi defibrilátor(neviem ako sa to volá, proste prístroj na oživenie pomocou elektriny). "Sakura, myslím, že už je neskoro." Povedala jej smutne sestrička. "Nie!!! Ešte máme šancu!!!" vykríkla so slzami v očiach a začala používať svoju chakru. Bez výsledku. Tak ešte pridala. Bez výsledku. Tak pridala na maximum... S výsledkom. Ako chlapček naberal farbu, Sakura ju strácala. "Sakura!!" skríkla vyplašená sestrička. "Odveďte Sakuru odtiaľto preč. Svoju úlohu splnila -zachránila ho." "Ale, čo s ňou máme spraviť?" "Je len veľmi vyčerpaná." odvetil doktor a šiel sa venovať tomu chlapcovi. Sakuru odviezli do nemocničnej izby. Spala....
Sasuke došiel domov. Nudil sa. Bolo 10 hodín. Postavil sa, a šiel znova von, tento krát trénovať. Našiel si veľkú prázdnu plochu a začal trénovať. Najprv jednoduché jutsu, potom zložitejšie. Stále mu však nedala pokoj jaskyňa, čo tam bola. Prišiel k nej. Našiel tam 3 katany, niekoľko shurikenov, asi 20 kunajov a nejaké papierové bomby. Na stene si všimol vyryté S + S. Prvé čo mu napadlo, bolo automaticky Sakura a Sasuke. Nad tou predstavou sa pousmial. Chcel by so Sakurou chodiť, ale nevedel ako jej to má povedať. Niečo k nej cítil, ale ešte to nevedel definovať."Čo tu robíš? Sasuke okamžite spoznal ten hlas...Bol to jeho milovaný sused -Sajome. "Do toho ťa nič nie je." Odfrkol mu Sauke. "No jasné, teraz odtiaľto vypadni." Povedal Sajome. "Prečo by som mal?" "Toto je naše miesto, takže padaj." "Naše?" spýtal sa Sasuke prekvapene. "Hej, moje a Sakury." Sasukeho zamrazilo...Takže to S + S je Sakura a Sajome. "Prekvapený? Sen chodíme trénovať a aj niečo viac." "Čo akože?!!" spýtal sa nahnevane Sasuke. "To ti je jedno. Tebe ju nenechám!!!" povedal mu arogantne Sajome. "Uvidíme." Odfrkol Sasuke naštvane a vytasil katanu. "Chceš sa biť? Ha na to nemáš." Sasuke sa naňho pozrel a jedným ťahom ho zneškodnil. "Ha tak kto na čo nemá?" povedal posmešne. Sajome sa naňho vrhol. No Sasuke jeho útok odrazil. Potom začali používať rôzne techniky jutsu. Po pol hodine už bola veľká tma. Sasuke mal ale aktivovaný Shairngan, takže nebol problém. Sajome bol na tom trochu horšie, ale ešte stále vládal. Zrazu Sajome povedal:" Nikdy ju nedostaneš. Len si jej ublížil a ponížil. Nezaslúžiš si ju." "Drž hubu!" vykríkol Sasuke a použil naňho Chidori. Keďže bol dosť naštvaný, chidori bolo dosť silné. Sajome bol v bezvedomí- takže Sasuke ,aj keď so škrabancami, vyhral. Chcel odísť, ale potom ho napadlo, že by si u Sakury polepšil , keby dopratal Sajomeho do nemocnice. Došiel k nemu, vzal si ho na plecia a vyrazil do nemocnice. "Čo si prajete?" spýtala sa ho sestrička. "potrebujem ,aby ste ho ošetrili." Povedal Sasuke bez nálady. "Samozrejme, nosidlá!" zvolala. Pribehli nosiči s nosidlami. "Odveďte ho do izby 122." "Ale veď tam predsa leží doktorka Haruno." Sasuke zbystrel. "Áno, tak na 205. Po ceste zavolajte doktora Najakamu" "Čo je so Sakurou?!" spýtal sa Sasuke vyplašene. "Myslíte doktorku Haruno? Je len vyčerpaná z operácie. Zase odviedla výborný výkon, zachránila 1 malého chlapca, ale musela použiť všetku svoju chakru. "Môžem ju ísť pozrieť?" "Prepáčte, je po návštevných hodinách." "Sakra." Zahrešil Sasuke a odišiel z nemocnice. Vyšplhal sa až k oknu 122... Potichu ho otvoril. Spala tam Sakura. Sasuke sa usmial a sadol si k nej na posteľ. Zobral jej ruku do svojich dlaní a pobozkal jej ju. Sakura sa zavrtela. Pomaly otvorila oči. Skoro dostala infarkt, keď videla Sasukeho. " Sasuke, čo tu robíš?!?!" "Nič, prišiel som ťa navštíviť." "Tá operácia..." povedala a vyštartovala z postele. Ešte ale nemala toľko sily a bola by spadla, nebyť Sasukeho. Sasuke ju pevne chytil do náručia. Sakura sa chcela znova postaviť, no Sasuke jej to nedovolil. "Mohol by si ma láskavo pustiť?" "Čo mi toto pripomína." Uškrnul sa. Sakura si spomenula, že takto ju držal keď sa znova stretli po 5 rokoch. "Nechaj ma Sasuke, musím sa ísť pozrieť na toho chlapca. " "Je v poriadku." "Ako to vieš?" spýtala sa Sakura. "počul som o tom keď som sem priviedol Sajomeho." "Sajomeho? Čo je s ním?" "Ale, trochu sme sa pohrali...." "Sasuke, čo si mu spravil?!" "Nič, bol to normálny súboj..." "To ste sa museli mlátiť v noci?!" "Ale to máš jedno. Inak, objavil som tú vašu jaskyňu." "Ktorú?" nechápala Sakura. "No tú, kde máte vyryté to S + S. "Aha, a čo si tam robil?" "Trénoval som,alae to nie je podstatné. Prečo je tam to S + S?" "To ti môže byť jedno....." povedala nervózne. "Prečo si nervózna?" spýtavo sa na ňu pozrel. "Ja.....ale nič...to......znamená to Sakura a Sajome." Sasuke zostal znova stáť ako obarený. Dlho bolo ticho. Sakra, mala sommu povedať pravdu... Ale to by sa mi určite vysmial.... "Dobre, ja už pôjdem." Povedal a chystal sa vyskočiť z okna, keď mu Sakura povedala: "Sasuke?" "ČO?" odsekol jej "Ja...ďakujem že si sem priviedol Sajomeho." A usmiala sa. Sasuke jej úsmev oplatil. Jeho plán vyšiel. Aj keď bol naštvaný, vyšiel. "Nemáš za čo." A vyskočil....
Xxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxx
Na druhý šla Sakura pozrieť za Sajomem. Bol ešte v bezvedomí, ale inak bol v pohode. Šla teda dolu do dediny. Tam stretla Hinatu a aj Ino. "Ahojte." Zvolala Sakura. "Jé ahoj Sakura. Ako sa máš?" spýtala sa Ino. "Ide to. Kam idete?" "Nakupovať, na tú Sasukeho oslavu." Odvetila jej Hinata. "A kedy je?" "Dnes večer, ideš aj ty?" spýtala sa Hinata. "No, ja neviem." "Ako to že nevieš? Sakura, ty tam musíš ísť. Sasuke ťa tam isto bude chcieť." "Ale Ino....." "Nie, žiadne ale...Teraz pôjdeš s nami nakupovať." "Ale......" Sakura nestihla dopovedať, pretože jej zazvonil mobil, aby sa okamžite dostavila do nemocnice. Vzdychla si, rozlúčila sa s babami a valila do nemocnice. "To je škoda... Teraz bude mať tak akurát dobrú výhovorku....." povzdychla si Ino. "Hej, ale neboj sa mám nápad..." povedala tajomne Hinata. Keď nakúpili, šli k Hinate. Naruto nebol doma, bol so Sasukem. Rozmýšľali ako to spravia s tou Sakurou. Vtedy došli domov chalani. "Ahoj Hinata" povedal Naruto a pobozkal ju. "Ahoj miláčik" odpovedala mu Hinata. "Čo robíte?" spýtla sa Sasuke. "Rozmýšľame ako dostaneme Sakuru z nemocnice. Je tam skoro stále. Dnes sme ju chceli zavolať nakupovať, už sme ju skoro presvedčili, ale musela odísť." Povedala mu Ino. "Jednoducho zájdeme za Tsunade." Povedal Naruto. "Hej, to by sa mohlo podariť. Ale potom sa vyhovorí, že nemá šaty." "Tak to nechajte na mňa" povedal Sasuke tajomne a odišiel. Šiel k Lolovi. Naruto zašiel za Tsunade. Dlho ju presviedčal, ale nakoniec sa podarilo. Sakura mala zvyšok na zvyšok dňa voľno. Spomenula si na Sasukeho oslasvu. Vzdychla si. Nevedela, či tam má ísť alebo nie. Aj tak si nemám čo obliecť. A budem sa musieť rozprávať so Sasukem. Čo mupoviem? Že som rada že je tu? Som vlastne rada? Odišiel a nechal ma tu, ale vrátil sa. A správa sa ku mne lepšie ako predtým. A je mi pri ňom tak dobre. Ako keď ma vtedy držal to bolo tak krásne....Došla domov a šla rovno do sprchy. Po hodine odtiaľ vyšla. Šla rovno do spálne. Tam ju ale čakalo prekvapenie....
Krabica.... Otvorila ju. Nemohla uveriť svojim očiam. Boli v nej tie nádherné tmavo-modré šaty čo si skúšala u Lola. A pri nich odkaz: PREPÁČ PROSÍM... Sakura sa usmial kukla na hodinky, bol najvyšší čas...
Zábava bola v plnom prúde.. Všetci sa bavili..... Teda až na Sasukeho, ktorý sa stále díval na dvere. Začali hrať Sasukeho vytúžený slaďák. K Sasukemu sa nahrnuli baby... Ale on chcel len jednu... Netrpezlivo sa pozrel na dvere. Nič. Sklamane sa otočil, a šiel s veľkou nechuťou pozvať nejaké to dievča.....Keď v tom....Otvorili sa dvere a v nich stálo nádherné 17 ročné dievča v tmavomodrých šatách. Ružové vlasy mala vyčesané dohora, na nohách topánky na vysokom podpätku. Sasuke otvoril pusu dokorán a vypúlil oči ako vtedy u Lola. Hneď hodil spiatočku a šiel k nej. Jemne ju chytil za ruku a doviedol do stredu parketu. Usmiali sa na seba. Sasuke si ju k sebe pritiahol. "Sakura, si nádherná. Som veľmi rád, že si tu a...."nedokončil, lebo Sakura mu položila prst na pery. "Teraz slová nie sú podstatné." Dívali si vzájomne do očí. Nikto ich nechcel rušiť. Potom Sakura sklonila hlavu a položila si hlavu na Sasukeho rameno. Sasuke urobil to isté. Tancovali v spoločnom objatí so zavretými očami. Nechceli, aby sa to skončilo. Užívali si spoločnú chvíľku. Ale pieseň skončila. Obaja otvorili oči a znova sa na seba usmiali. "Vítam ťa späť" povedala mu milo "Ďakujem" povedal. Znova začali hrať, tentoraz už niečo rýchlejšie...Ostatní sa pridali k tancujúcemu Sasukemu a Sakure...
Oslava sa skončila ráno. Mohli byť tak 3.00... Všetci pomaly odchádzali. Zostal tam len Sasuke. V hlave si premietal celý večer. Ale najviac sa mu páčili tie hodiny so Sakurou. Zrazu ho niekto zozadu objal okolo pásu. Chytil ju za ruky. Oprela si hlavu a jeho rameno. Chvíľu tam takto stáli a potom sa Sasuke otočil. Jemne ju pohladil po tvári. Sakura mu ju chytila. Chytil ju za krk a jemne si ju pritiahol s sebe. Oprel si čelo o to jej. Obaja boli ako zhypnotizovaní. Vnímali len toho druhého. Až sa ich pery konečne spojili...Ich prvý bozk.....Po toľkých rokoch.....Sasuke ju chytil za pás a ešte viac si ju pritiahol k sebe. Sakura mu vsunula ruky do jeho vlasov a hrala sa s nimi. Keď sa od seba odlepili aby nabrali dych, v oboch očiach bola vidieť vášeň. Znova sa pobozkali...ich prvý bozk bol jemný a plný lásky.....tento bol plný vášne a túžby.... "Sasuke...." vzdychla Sakura, ale vyznelo to skôr ako ston. Objal ju. "Sakura, čo to je?" "Čo ako?" nechápala. "Ten pocit, ktorý ma núti byť stále s tebou, chrániť ťa, objať ťa a bozkávať..." "JA cítim to isté......" "Sakura........ja.........ja.......vieš.....to...ja......"koktal trošku Sasuke. Čo to tu preboha trepem?Nie som na to ešte pripravený.....ešte jej to nemôžem povedať....ešte mám čas.... "Čo sa deje Sasuke?" spýtala sa Sakura napäto..."Mala by si už ísť, je neskoro." povedal a pozrel sa do zeme. Sakura tomu nemohla uveriť. Myslela si, že jej povie niečo, čo chcela vždy počuť. Sklamane sa od neho odtiahla.... Tiež sa pozrela do zeme, aby nevidel jej oči plné sklamania a bolesti... Otočila sa a utiekla von do tmy...
MUSA
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 hinata hinata | Web | 6. června 2008 v 13:56 | Reagovat

:):):):):):)........................

2 veve veve | E-mail | Web | 6. června 2008 v 14:54 | Reagovat

jeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeej

super poviedky!!!! =)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama