Květen 2009

SKateLost ty si moj genius :D

30. května 2009 v 0:06 | musa |  oznamy
ok už viem prečo tie poviedky nešli:) tak spravíme ešte raz rozcestníky:)
dakujem ete ras:)
prosím filku strpenia:)
kujem musa

I m sorry :(

29. května 2009 v 11:05 | musa |  oznamy
baby prepačte :D
poviedka SASUKE A SAKURA SPOLU ALEBO PROTI SEBE akosi nejde...:(
dakujem Kirsten a jej blogu www.anime-naruto-povidky.blog.cz ,že ma na to upozornila:P
cosi s tym spravim:D
segra lucinka? ze mi pommozes??? :D
a pomaly sa nám končí skolský rok :D treba opravovať fyziku....booooooooože:D
takze teras nemám na blog moc čas:( a o chvíľu to bude rok, čo vznikol tento blog:P tak očakávam darčeky v podobe poviedok, ktoré neskor zverejním :P a možeme z toho spravit aj sutaž :D
a inak momentálne mám trošičku zas depresívne obdobie...ale je to super, pretože vtedy najviac píšem :D

to je všetko, musa:D

NOvá jednorazovka- BOLA SI NAJBLIžšIE 1

22. května 2009 v 21:38 | musa |  ROZCESTNIKY poviedok MUSA
No:) túto jednorazovku som napísala z vlastných skúseností a tiež zo skúseností mojich kamarátov z ICQ. Tak, aby si NIEKTO nemyslel, že som niečo takéto cítila alebo cítim. No cítila, ale nie až tak veľmi. Musela som to nejako zdramatizovaťJ a je to trošku skomolené J JE to taká..pravdivá fikcia? Neviem ako vám to mám vysvetliť Ja TOMU, kto bol so mnou na tých hojdačkách vďačím za veľa...A furt ma buzeruje že mu ďakujem J ale tak noJ musíme byť slušní J jo a....MáM ŤA STRAšNE MOC VEĽMI NEOPíSATEĽNE RADA, kiss zlatinko :D

BOLA SI NAJBLIŽŠIE.....1


Sakura sedela po únavnom dni pri notebooku a hľadala niečo na nete. Bola unavená a znudená, tak vypínala net aj notebook. Chcela vypnúť aj mobil, no zazvonil. Pozrela sa- volal jej Sasuke.
Sasuke: Čauko, čo robíš? Sakura: Nič, nudím sa. Prečo? SAsuke: Poď von.
Sakura: Teraz? Nemôžem, naši nie sú doma a som doma so sestrou. No ale ak chceš, môžeme si sadnúť pred bytovku. Sasuke: Tak fajn, o chvíľu som tam...
A zložil. Sakura sa šla teda prezliecť. Pred tým mala len rifle a krátke tričko. Síce bola jar, no bol už večer a nebolo práve najteplejšie. Nechala si rifle, no tričko vymenila za príjemnú mikinu. Zazvonil jej mobil- Sasuke bol pred jej bytovkou. Povedala sestre, že ide pred bytovkou, dala jej pusu a vyšla von. Sasuke ju čakal pri ceste. Pozdravila ho a rozhodli sa, že pôjdu za bytovku, na hojdačky. Sadli si a rozhojdali sa. Za nimi hrali detská futbal a neskôr šli opekať- takže Sakura so SAsukem ostali samy. Rozprávali sa a Sakure bolo so Sasukem veľmi príjemne. A vyzeralo to tak, že Sasuke sa tiež nenudí. Nechcelo sa jej už sedieť a tak sa spýtala: "Ideme sa prejsť?" "A kam?" "Len tuto." A ukázala na pole, ktoré bolo vedľa hojdačiek. Sasuke zliezol z hojdačky a nasledoval Sakuru na pole. Dlho sa spolu rozprávali, a nakoniec sa dozvedela, že sa Sasuke strašne bojí hadov. Bolo šero a Sakura zbadala na zemi konár a napadlo ju, že Sasukeho trošku postraší. Chytila ho za lakeť, zastavila a očami ukázala na konár.
A dobre sa pobavila keď videla, ako Sasukemu zamrzol úsmev a nahradilo ho zdesenie. "Neboj, je to len konár." Povedala s úsmevom a Sasuke sa upokojil. Znova prešli k hojdačkám a znova sa rozhojdali. "A čo ťa tak napadlo prísť?" spýtala sa Sakura SAsukeho. "No, bola si najbližšie, nechcelo sa mi ísť ďalej." Povedal jednoducho. Sakura nevedela, čo mu má povedať. Trošku ju mrzelo, že prišiel len tak z lenivosti a nie preto, že chcel by s ňou. Ale nejako to zakryla. "Héééj? Tak to si prišiel len preto?" spýtala sa a zasmiala sa. Snažila sa to prekrútiť na srandu. "Ale nie...." povedal jej. Sakura sa postavila a šla akože urazene domov. "Veď počkaj, kam ideš..." kričal a šiel za ňou. Sakura šla ďalej a tvárila sa, že ho nepočuje. Zazvonil jej mobil. "Áno?" spýtala sa, vedela, že je zle. "Kde si? Okamžite padaj domov a zabudni, že sa ešte niekedy dostaneš domov." Znela mamina odpoveď a zložila. Sakura sa smutne pozrela na Sasukeho- ten dychtivo hľadal pavúky na stene. Zopakovala mu, čo jej povedala mama. Sasuke bol prekvapený a Sakure bolo do plaču. Zase jej mama pokazila krásny večer. "Tak ja pôjdem.." povedala mu a objala ho. "Je mi to ľúto..." ospravedlnila sa mu a pustila ho. Sasuke povedal, že to nevadí a šiel smerom ku vchodu bytovky. Sakura šla pomaly za ním, nechcelo sa jej ísť domov, radšej by bola so Sasukem. "Tak sa maj..." povedal jej Sasuke a odišiel. Čakala trošku inú rozlúčku, myslela si, že jej venuje aspoň objatie. Nič. Tak šla domov. Tam na ňu čakala spŕška nadávok a zaracha. Ale nebolo to také hrozné. Ale stále mala plnú hlavu Sasukeho. Napísala mu SMSku- ehm, také strašné to nebolo, len trochu kričala. Ale stálo to za to, ďakujem. Ešte by som zopakovala, bolo mi fakt krásne, kiss. Odložila mobil a šla na znova na net, dúfala, že ho tam zastihne. Zapípal jej mobil- SMSka od Sasukeho. Aj tak ma mrzí, že si mala takéto problémy. Výborne bolo ale aj mne. A v opakovaní nám nič nebráni predsa, veľmi rád Saky. Tá SMSka ju potešila- síce nebola nejaká extra, ale aj tak bola šťastná, že jej odpísal. Ešte mu odpísala a šla si po svojom.

Ďalšie ráno sa Sakura zobudila s tým, že ide do školy. Prvé hodiny zvládla v pohode- nemina, chémia a potom anglina. Najradšej mala anglinu- mala ju so Sasukem. Sadla si na svoje zvyčajné miesto- medzi Hinatu a Ino. Profesorka prišla- a hodina začala. Robili nejaké cvičenia- no nejak ju to nebavilo. Radšej venovala pozornosť niekomu inému. Nenápadne pokukovala po Sasukem. A Sasuke na tom nebol o nič lepšie- robil to isté, čo Sakura. Keď videla, ako sa na ňu Sasuke díva, sklonila hlavu a začervenala sa. SAsuke sa pousmial. Toto sa opakovalo po zvyšok hodiny. Konečne zazvonilo. Sakura bola rada, že sa jej kráti vyučovanie, no tiež ju mrzelo, že už nebude so Sasukem. Možno večer na icq...

Sasuke šiel po ulici k Sakure- šli na rande...Nejako si k sebe našli cestu a začali spolu chodiť. -Sakura bola konečne šťastná, ľúbila Sasukeho. Zobral ju von a potom do parku. Objali sa, rozprávali, bozkávali...Ďalší krásny deň...
Takto to šlo pár týždňov....Až raz...Sasuke sa prihlásil na icq.. Naruto mu hneď napísal: "Čauko...hej, čo sa deje so Sakurou?"
"Nič....všetko je v pohode..."
"Sasuke..."
"Čo je?"
"No tak povedz mi to...Sakura sa čoraz častejšie trápi."
"Naruto, prepáč, ale musím to vyriešiť sám."
"Sasuke...som tvoj priateľ..."
"Ja viem NAruto....Proste....pamätáš si na Karin?"
"Karin? Tvoju bývalú s ktorou si bol v týme?"
"Presne...ja....stále som na ňu nezabudol."
"Sasuke..."
"Hej ja viem.....Asi si myslíš, že beriem Sakuru ako náhradu..."
"A NEBERIEŠ??!"
"Naruto...ja neviem.."
"Sasuke...ja neviem, čo ti mám povedať....Musíš sa o tom porozprávať so Sakurou"
"Nie, Naruto...ja..ja nechcem aby sa trápila."
"A myslíš, že teraz sa má fajn? Že sa netrápi? Prosím ťa...Veď vidím, ako jej je.."
"Vravela ti niečo? Alebo spomínala?"

"Len že niekedy si úplne mimo...Nevnímaš ju....A všade sa chváliš vaším vzťahom...Sasuke...nerobíš to preto, aby Karin žiarlila a vrátili ste sa k sebe?" nič....
"SASUKE??"
"Hej, som tu...."
"Tak?"
"Naruto....ale veĎ...ona to zvládne..bude to dobré."
"ČO to hovoríš, Sasuke? Počúvaš sa???"

"Hej, NAruto...je mi to ľúto ale....Bude to tak lepšie."
"Počkaj, čo bude lepšie? Chceš sa s ňou rozísť?"
"Asi hej. Bude to tak najlepšie."
"Takže ty si ju len využil, však? Hľadal si si náhradu za Karin a Sakura bola najbližšie.."
"Tak to nie je, Naruto."
"A ako to teda je?"
"No..ja ju mám rád...."
"Vidíš to? Máš ju rád....Neľúbiš ju...."
Nič....SAsuke je OFF...
Sakura šla k NArutovi: "Čauko....môžem?" "Jasné, poď." Pozval ju a šli spolu do jeho izby. "Môžem si pozrieť net?" "Jasné...." Sakura zapla komp . Nevedela, že má Naruto zapnuté automatické prihlasovanie. Chcela to zrušiť, no videla, že mu prišla správa od Sasukeho:
"Máš pravdu....Zrejme som ju len využil...Som strašný blbec...Hľadal som náhradu za Karin, chýba mi...A ako si povedal, Sakura bola najbližšie...myslíš, že mi prepáči? Dúfam, že áno...Nič jej nehovor, spravím to sám, keď bude vhodná príležitosť. Zatiaľ to len budem hrať, že je mi s ňou dobre. JE, ale mám ju rád ako kamošku...JE to blbé.....tak sa maj...

Sakura to dočítala...Už na začiatku sa jej tlačili do očí slzy. Teraz plakala. Vedela, že niečo nie je dobre...Veľmi to bolelo a mrzelo ju to. Nechcela byť len náhrada. Chcela, aby ju považoval za svoje dievča....Bolo jej hrozne. Nechápala, ako mohli mať taký vzťah. Že si to nevšimla, ako sa k nej v poslednom čase správa. "Sakura? ČO je?" Sakura ho nevnímala. Len hľadela na monitor. NAruto to rýchlo prebehol očami. "Eh...Sakura..Bude to tak lepšie...Nechaj to tak.." "Nechaj to tak??? NAruto! JA ho ľúbim...Nemôžem to nechať tak.." "Sakura prosím...naozaj to bude lepšie, pozri nájdeš si iného.." "Naruto....Prečo s tým vôbec začal? KeĎ vedel, že to nebude mať zmysel." "No..neviem, Sakura. Chcel, aby si bola šťastná..." "Klamal mi...A preto mu mám byť vďačná hej? Len ma využil....Bola som náhrada...Nič viac.." povedala a rozrušene vybehla von. "Sakura! Sakura čakaj!!!" kričal na ňu Naruto- no Sakura už bola vonku. Plakala a utekala ulicou. Do niekoho vrazila. Bolo jej to jedno, šla ďalej. "Sakura?!!" bol to SAsuke. "Sakura, čo sa stalo?!! Hovor, kto ti čo urobil???" "Náhrada???" Sasuke nechápal. "Prosím ťa, netvár sa tak. Bola som u NAruta. "Sakura..ja....je mi to ľúto...." "To je v pohode..." povedala a po líci sa jej kotúľali slzy. "Prepáč mi.." snažil sa jej nejako ospravedlniť. "Nie....To je dobré...dúfam že ti bolo so mnou aspoň trochu dobre. Mne bolo...Ďakujem..." povedala, usmiala sa naňho a hrdo odkráčala preč. Utrela si slzy, chcela počkať, kým príde domov. Až potom sa naplno rozplače.
"Kde je?" spýtal sa NAruto, keď dobehol Sasukeho. "Už to vie...Ty idiot!" "Sasuke, je mi to ľúto, ale ja za to nemôžem...." "To je jedno...čau..." odzdravil ho a podráždený odišiel.


Sakura došla domov. Zvyčajne si šla pozrieť poštu, no teraz vypla mobil a šla do vane. Napustila si vaňu, vyzliekla sa a vošla dnu. Stále tomu nemohla uveriť. Bolo jej blbo...chcelo sa jej plakať aj nadávať. Ponorila sa pod vodu a úplne zabudla na všetko, čo sa stalo. 10 sekúnd....20 sekúnd......3O sekúnd.......4O sekúnd......minúta.....Nemala chuť dať hlavu nad hladinu. Bolo jej takto dobre..Cítila, ako z nej opadáva zlosť....A nahradil ju.....pokoj?? to oblo to správne slovo- hoci sa stalo toľko vecí- pod vodou sa cítila pokojná. Dochádzal jej vzduch....Ostane takto a poddá sa tomu krásnemu pocitu pokoja? Alebo bude silná a postaví sa tomu, čo ju čaká? Bude mať toľko sily aby to zvládla???

Minúta a pol........


Kráčala po ulici s mobilom v ruke. Vybavovala veci pre ich firmu, mali im doviesť nový tovar. Bola asistentkou riaditeľa firmy. "Áno, ďakujem vám..." poďakovala a zložila. Mala na sebe kostým a sandále na podpätku. Mala 26 a bola úspešná. Omylom vrazila do nejakého človeka. "Prepáčte, mrzí ma to.." ospravedlnila sa a rýchlo šla ďalej- ponáhľala sa. "Nič...sa nestalo.." povedal dotyčný a ešte raz sa za Sakurou obzrel. No nespoznal ju, aj keĎ sa mu zdala byť známa. Pokračoval ďalej, mal stretnutie so šéfom....
"Tak, pán Uchiha, nech sa vám na novom pracovisku darí." "Ďakujem..." Poďakoval sa, podal si ruku so svojím, teraz už bývalým, šéfom. Vyšiel z jeho kancelárie, rozlúčil sa s kolegami a kamarátmi a opustil firmu. Teraz sa mal hlásiť u svojho nového šéfa v novej firme. Nasadol do auta a vyrazil.

"Slečna Haruno, príde k nám nový zamestnanec. Prosím, postarajte sa oňho, je pre nás veľmi dôležitý." "Spoľahnite sa." Odpovedala Sakura pokračovala v práci. Zazvonil jej telefón: "Slečna, náš nový zamestnanec je na recepcii." "Ďakujem, hneď prídem.:" povedala a zložila, Rýchlo sa pozrela do zrkadla, ako vyzerá. Ružové vlasy mala vyrovnané a bola decentne namaľovaná. NA sebe mala čierne sako, čiernu sukňu a pod sakom bielu blúzku. Tak, poĎme na to...povedala si v duchu a cupitala na recepciu. Ten nový bol ku nej chrbtom. Recepčná mu pohľadom naznačila, že Sakura prišla. Podávala mu ruku a predstavila sa: "Dobrý deň, moje meno..." Nedokončila. "Sasuke Uchiha???" Ten si ju premeral od hora dela. "Sakura? ČO tu robíš?" "Á pán Uchiha. Vitajte." Na recepciu prišiel ich šéf. "Dovoľte, aby som vám predstavil svoju asistentku- Sakura Haruno. Bude dohliadať na to, aby ste sa u nás mali čo najlepšie." "Ďakujem..." znova sa poďakoval a podal mu ruku. "Tak, ja vás opustím, Sakura, prosím vás, odneste mi potom tie dokumenty." "Samozrejme, dovidenia." Odzdravila a šla naspäť do svojej kancelárie. "Počkaj, Sakura!" kričal za ňou SAsuke. Čo tu ten robí?? Pýtala sa sama seba. Chcela zavrieť dvere, no SAsuke jej v tom zabránil. "Hej, počkaj, Saky." "Nehovor mi Saky." "Ja..prepáč...Kam si zmizla? Naposledy som ťa videl vtedy pred NArutovým domom." "Hej, no....my sme sa presťahovali." Povedala zahanbene. "Sakura...ja...je mi ľúto, čo som spravil...nemal som ani možnosť sa ti ospravedlniť." "To je jedno. Bolo to dávno." "Nie, Sakura. Dlhujem ti to." "Sasuke, prosím. Teraz sme kolegovia, nič viac..." "Ale.." "Nie, žiadne ale. Ukážem ti tvoju kanceláriu..."

musa

ANJELI A DEMONI 2

14. května 2009 v 18:03 | musa |  ROZCESTNIKY poviedok MUSA
AHOJTE BABY:)
DNES Mám 16 rokov:)
konečne:D a tak vám pridávam nové vecičky:D
plosím komnetár ak sa vám lúbia:D

Anjeli a démoni 2
Lee a Ino prišli na Zem. No zrejme sa premiestnili do zlej ulice, pretože Sakura tam nebola. "No super.." konštatovala Ino. "Ale no, Ino...Poď, pohľadáme ju. Neviem síce, čo sa stalo s tvojou presnosťou, ale mali by sme sa tu poobzerať. Myslím, že tu bola." Snažil sa ju upokojiť Lee. Jemne do nej strčil. INo sa pousmiala a potom mu strelila. "S mojou presnosťou nič nie je. Cítila som tu Sakurinu prítomnosť." Povedala naštvane a šla nájsť Sakuru.
"To nie je možné...." zopakovala znova Sakura. "Ako si mohol??" pýtala sa vyčítavo bielo vlasého muža. "Jiraya....Ako si nám to mohol urobiť? Pridať sa k Démonom??" Jiraya jej neodpovedal. Namiesto toho k nej prišiel a pozrel sa jej do očí. Sakure sa zdalo, že sa na ňu díval pokorným, až ospravedlňujúcim pohľadom. No táto idylka hneď zmizla, keĎ jej Jiraya uštedril ranu pod pás. A to doslova. Zovrel päsť a pekne ju udrel. Sakura sa zapotácala a ustúpila pár krokov dozadu. Chytila sa za boľavé miesto a stále tomu nemohla uveriť. No Jiraya nečakal, kým sa pozbiera a znova začal útočiť. Sakura sa snažila vyhýbať jeho útokom, no nedarilo sa jej. Bola už vyčerpaná, a to, že sa Jiraya pridal na stranu Zla, jej k tomu moc nepomáhalo. Ale snažila sa nejako prekonať. Zastavila jeho útok, pretočila sa ponad neho a kopla ho do chrbta. Jiraya urobil pár krokov dopredu, otočil sa a chcel Sakuru kopnúť, no tá bola rýchlejšia a uhla sa. Teraz stála vedľa neho- chytila mu ruku a bleskovo ho porezala. Zbraň, ktorou to urobila, okamžite odložila, aby sa jej tá krv nezmyla. Jiraya pochopil, o čo jej išlo. Chcela jeho krv, aby ho mohla neskôr nájsť. A preto svoje útoky zdvojnásobil....

"Niečo ma napadlo..." povedal Shikamaru. "No?" spýtal sa nedočkavo Naruto. "Myslím, že tým vyhovieme obom stranám." "Už to povedz." Povedal Neji a všetci napäto počúvali, čo Shikamaru vymyslel. "No, ak by sme šli za Orochimarom a dohodli sa s ním..." "S ním sa nedá dohodnúť.." namietal NAruto. "Neprerušuj ho!" okríkol Naruta Gaara a NAruto naštvane odul pery a založil si ruky na hrudi. "Dohodli by sme sa s Orochimarom. To posvätné miesto...Budeme oň bojovať. Navrhneme im, aby si vybrali bojovníka a my si tiež niekoho vyberieme." "Ja! Vyber mňa!" Naruto pri slovách "vyberieme bojovníka" automaticky ožil. Mal veľmi rád takéto zápasy a hlavne s Démonmi. "Naruto...." napomenula ho teraz Hinata. No nebolo to naštvané, skôr prosebné. Bála sa oňho. Sama už skoro prišla o život, keď sa bila s Démonom. A nechcela, aby sa NArutovi niečo stalo. NA to ho až priveľmi ľúbila. "Ale no, Hinata..Neboj sa...Bude to hračka!" "Naruto...Ten, kto bude zápasiť, musí používať tie najlepšie techniky a..." Shikamaru nedokončil, pretože mu rozhorčený Naruto znova skočil do reči. "Tým chceš akože čo povedať? ŽE ja sa neviem biť alebo čo?" "Naruto! Správaj sa už normálne" tentoraz ho napomenula Tsunade. "Chcel som tým len povedať, že...na tento typ súboja sa viac hodí Neji, alebo Gaara." A pozrel sa na NEjiho a Gaaru. "Ktorý z vás pôjde?"
"Mne je to v podstate jedno..." povedal Neji. Hlavné je, aby sme vyhrali. "Gaara?" otočil sa naňho Shikamaru. "Ja som na tom podobne." Bolo to zvláštne sledovať horlivého Naruta a pokojného Gaaru a Nejiho, ako sedia pri sebe. Gaara a Neji boli presný opak NAruta, ale len pokiaľ šlo o takéto veci, ako sú rozhodovanie, trpezlivosť, ovládanie a podobne. V boji boli rovnocenní. Vlastne, radi spolu zápasili. Neji s Gaarom proti Narutovi a.....SAsukemu.. "Tsunade?" pýtal sa s nádejou Shikamaru, nech tento spor vyrieši. "Gaara..." povedal jednoducho a Gaara prikývol...

Sakura bránila tú zbrať najlepšie ako vedela. A začalo sa jej dariť. Vyhrávala, a to sa Jirayovi nepáčilo. A začal používať zakázané techniky démonov.
Tie, ktoré Sakura nepoznala. Pár rán a Sakura ležala na zemi- nehýbala sa. Ale nôž mala stále pri sebe. Jiraya k nej pristúpil. Drsne ju chytil za bradu a hlavu jej vytiahol hore. Druhú ruku jej dal na krk- chcel ju uškrtiť. Ale nespravil to, Lee a Ino mu to prekazili. Ino hodila dýku a Lee útočil svojimi technikami. Ale ani jeden nevidel Jirayovi do tváre. Ten sa pre istotu stiahol a premiestnil sa späť so Pekla. Ino rýchlo prišla k Sakure a pozrela jej zranenia. Neboli až také vážne, no potrebovala ošetriť. Lee ešte prečesával okolie. "Neboj, Sakura, budeš v poriadku." Utešovala ju a liečila. "Jiraya..." povedala, podala jej nôž a upadla do mierneho bezvedomia. Ino nechápala, no keď videla tú krv, pochopila. Ale nechcela tomu veriť. "Lee! Poď sem! Pomôž mi!" zakričala naňho, no zbraň schovala. Lee mal Jirayu rád, a ťažko by to niesol. Lee zdvihol Sakuru a premiestnil sa s ňou do Neba. A rovno k TSunade. "ČO sa stalo??" pýtal sa Naruto , keď videl, v akom je Sakura stave. "Zrejme ich bolo veľa." Povedal ustarostene Lee. "Tsunade, môžete na okamih?" spýtala sa INo a spolu s Tsunade sa vzdialili od ostatných. Ino jej tam povedala, čo vedela od Sakury. Tsunade to taktiež zaskočilo, no nedala to na sebe poznať. Sakura sa prebrala. Bola chvíľu dezorientovaná, no o chvíľu spoznala všetkých okolo nej. "V pohode?" spýtal sa Gaara. "Hej...Ale.....pri tom portáli..." "Mali by ste vyraziť, so Sakurou sa k vám pridáme neskôr. Však?" "Hej.." povedala pokojne a zosadla zo stola. "Tak fajn..Ideme..." povedal NAruto a všetci šli za ním. "Tsunade...." "Viem Sakura, Ino mi to povedala. Tiež som prekvapená ako ty. Musím spraviť rozbor tej krvi, aby som si to overila..." a prezrela si krv na zbrani. "Myslíte....že by..." "Neviem Sakura..naozaj neviem či je v Pekle alebo na zemi alebo stratený.." Sakura posmutnela, no nestrácala nádej. Dúfala, že Sasuke ešte žije. Musel...Cítila to... "A kam vlastne idú?" "Ideme navštíviť Orochimara. Nemusíš ísť, oddýchni si..." "Nie, zvládnem to. Idem s vami." Tsunade sa pousmiala a pomohla jej vstať. Cestou ej vysvetlila, na čom sa dohodli. "Sakura?" "Hm?" "Zvládneš to?" spýtala sa jej Hinata, keď k ním prišli. "Hej, som v pohode..Ino ma vyliečila." Povedala a žmurkla na ňu. Ino sa usmiala a šla ďalej. "Pripravení?" spýtala sa TenTen... "Jasné.." povedal bezstarostne Naruto, Shikamaru prevrátil oči, HInata sa pousmiala, Leemu sa objavili v očiach plamienky, Gaara s NEjim si povzdychli, Sakura a Tsunade však boli stále napäté. Obe sa báli, čo alebo koho tam dole nájdu.


"Máme návštevu.." oznámil Kabuto Démonom. "Koho?" pýtal sa Deidara. "Anjelikov." Povedal posmešne a všetci prítomní démoni sa zasmiali. "No tak, KAbuto, choď privítať našich hostí." Povedal Orochimaru a usmial sa. Sedel na svojom haďom tróne a okolo neho bol okrúhly stôl a stoličky na ktorých sedeli ostatní démoni. "Samozrejme.." povedal a šiel k bráne. "Vitajte.." povedal diplomaticky, no bolo to skôr pekne ironické. "Ďakujeme..." povedala Tsunade s vyrovnaným výrazom a šla dopredu. "Nech sa páči...Sadnite si..." povedal spokojne Orochimaru a stále sa uškŕňal. Tsuande aj ostatní sa posadili. "Tak, čo ste chceli?" "Chceme s vami niečo prejednať." Povedal Shikamaru a oprel si lakte o stôl. "A...o čo konkrétne ide?" pýtal sa Pain a pritom mal v ruke ohnivú guľu. Na to zareagoval NEji a aktivoval Byakugan. "Pokoj.." povedal Orochimaru a zopakoval Painovu otázku. "O čo teda ide?" "Ide o to, že ste vstúpili na posvätné miesto.." povedal NAruto a zazrel na nich. Niektorí Démoni sa zasmiali a to Anjelov vytočilo. "Porušil iste časť dohody." "S to je to, o čom ste chceli hovoriť?" pýtal sa pobavený Orochimaru. "Budeme o to miesto bojovať. Vyberte si zástupcu, ktorý bude za vás bojovať." Vysvetlil im plán Shikamaru. "Fajn." Povedal Orochimaru. Zrazu sa otvorili dvere. A v nich stál................................................................................................................................ ......................................................................................................................................................

"Jiraya? Nie...." povedal NAruto. Vyskočil zo stoličky a prešiel k nemu. "ČO ste mu spravili? Zmazali ste mu pamäť??" "Nebuď hlúpy, NAruto." Povedal Jiraya....Pamätal si ho..Nič mu s pamäťou nespravili. Sám sa k nim pridal. "Prečo? Jiraya...Ako si mohol?" nechápal NAruto. "Ale NAruto. JE to jednoduché. Pridal som sa k lepším. A títo aj lepšie platia.. JE to len dobrý obchod." Odpovedal mu posmešne Jiraya. "Vidím, že už si sa už zotavila....Mal som ti viac naložiť." Povedal a pozrel sa na Sakuru. Tá sa naňho pozrela a povedala. "Neboj sa, budeš mať ešte možnosť." A v očiach sa jej nebezpečne zablyslo. "On bude bojovať?" spýtala sa Tsuande a ani sa na Jirayu nepozrela. Aj pre ňu to bolo dosť ťažké, no snažila sa tváriť vyrovnane. "Ale nie....JE dobrý, no uprednostňujem mladšiu krv." A nechutne sa zasmial. "Myslím, že vám to trošku vyrazí dych. Ukáž sa im!" povedal s pobaveným úsmevom a čakal ,ako na jeho malé prekvapenie zareagujú Anjeli. Zavŕzgala stolička a postavil sa, zrejme muž, zahalený v plášti. Anjeli si ho nevšimli, sedel na konci stola, v tme. Prešiel pár krokov, povedľa Anjelov. Keď prechádzal okolo Sakury, veľmi sa jej rozbúšilo srdce. Ako keĎ bola so Sasukem. Ale toto nemohol byť on, nikdy by sa na ich stranu nepridal. Muž zastal pred Orochimarom, chrbtom otočený k Anjelom. Zložil si kapucu..... "To....To nie...." Sakure sa zatočila hlava. Spoznala tie havranie vlasy. Prešla pomedzi Anjelov, schytila dotyčného v plášti za plece a prudkým pohybom ho otočila k sebe. Bol to on. Pomaly vyslovila jeho meno. "Sa-Sasuke??" No ten neprejavil žiadny náznak radosti že ju vidí. Rýchlo ho objala a rozplakala sa. "Tak veľmi som sa bála...Ale verila som....A ty žiješ...." "Neboj sa...všetko bude v poriadku." Povedal Sasuke a objal ju. Cítila jeho teplo a ten krásny pocit, že ju znova objal. No objímal ju len jednou rukou- myslela si, že druhou ju chce hladiť po vlasoch. Mýlila sa. Sasuke vytvoril ohnivú guľu a keby nebolo Saiovej rýchlej reakcie, bola by mŕtva. Zhrozene sa od neho odtiahla. "Sasuke..Prečo? Čo robíš?" pýtal sa NAruto a snažil sa držať bokom, ale nešlo mu to. AK by ho Hinata nedržala, spravil by poriadny škandál. "Som Démon." Bola jeho jednoduchá odpoveď. "No, keĎ ste sa už tak uvítali, začneme." Povedal Orochimaru- zatlieskal a sieň sa zmenila na bojisko...

Gaara pomaly vystúpil vpred. Veľmi sa mu do toho súboja nechcelo- predsa len, Sasuke bol kamarát. Sakura sedela na zemi a Sai ju podopieral. Snažil sa ju upokojiť tým, že ju hladil po vlasoch. Sakura mala v tvári prázdny výraz. Nechcela tomu veriť- jej Sasuke nemohol byť Démon. "Sakura.." prehovoril na ňu Sai. Pozrela sa naňho vydeptaným pohľadom. Sai sa ju snažil nejako upokojiť, no nedarilo sa mu to. "Gaara!" zakričala a postavila sa. S plačom prešla ku Gaarovi: "Nesmieš s ním bojovať...." a rozplakala sa znova. "Sasuke...." pozrela sa naňho a natiahla k nemu ruku. Sasuke sa len posmešne usmial a vytvoril ohnivú guľu a hodil ju po Sakure. Keby ju Sai neodvliekol a Gaara neodrazil útok, bolo by po nej. Už po druhý krát. "Sai, vezmi ju odtiaľto." Povedala Tsunade, keď videla, ako Sakura na SAsukeho reaguje. "Nie, Tsunade, chcem tu byť!" protestovala Sakura a chcela sa k nej dostať, ale SAi ju pevne držal. "Áno, Tsuande." Povedal a snažil sa ju odvliecť preč. Sakura sa však vyšmykla a znova sa chcela dostať k Sasukemu. Verila, že je stále šanca, že je stále možnosť, že predsa len nie je Démon. Ale NAruto ju našťastie zachytil. Chytil ju do náručia a tuho zovrel. "Sakura...Choď. Sľubujem ti, Sasukeho ti vrátim. Len prosím choď." Povedal a žmurkol na Saia. Ten ju zobral do náručia a šli von z Pekla. Sasuke sa na to díval úplne bez záujmu, namiesto toho, aby objal Sakuru, zaútočil na Gaaru. Ten sa našťastie tomu útoku vyhol. Tsunade sa pyšne pozerala na Gaaru a potom sa pozerla na Jirayu. Usmieval sa. Ale tento úsmev dobre poznala, vedela, že niečo plánuje. Bol to ten zákerný úsmev. Čo chce spraviť? Pýtala sa sama seba. Sasuke s Gaarom bojovali dosť dlho. Ich sily boli vyrovnané. Predsa len, obaja patrili k ELITE.
Ale Sasuke mal trošku na viac. Doteraz používal iba tie Anjelské schopnosti, no teraz používal aj tie od Démonov. Odrazil Gaaru. Jiraya sa pousmial a nenápadne žmurkol. Tsuande to zaregistrovala a skočila za Gaaru. A práve včas- akurát sa ho ďalší Démon snažil zasiahnuť. "Nebojujete čestne!" skríkol Neji. "A povedali sme že to bude čestné?" spýtal sa Orochimaru a všetci prítomní, až na Anjelov, sa nechutne zasmiali. Tsunade prešla k Orochimarovi. "Fajn." Povedala a udrela ho. A znova sa začali biť. Ale tentoraz sa bili všetci- Tsuande s Orochimarom, a NAruto so Sasukem. "Sasuke, spamätaj sa konečne! Ty nie si Démon! Si jeden z nás. Vráť sa späť! K nám, k Sakure!" Sasuke sa len usmial : "Ale no, NAruto...pokoj...Takto je to oveľa lepšie." "Sasuke, ty nevieš čo hovoríš!" "Ale viem, NAruto. Keď ma a vtiahlo do portálu, bol som v bezvedomí a potom som sa prebral v Pekle. A poviem ti, tá sila je úžasná. Pridaj sa k nám." "Nikdy...Nikdy by som ich nedokázal zradiť! Sú ako moja rodina!" "NAruto, prosím ťa. Pozri, Jiraya je ako tvoj otec....A tiež sa k nám pridal.."