Srpen 2009

TAK DALEKO A PREDSA TAK BLIZKO 23

22. srpna 2009 v 17:23 | musa |  Tak ďaleko a predsa tak blízko
mno tak ste sa dočkali:D
este sa mi nechce koncit s poviedkou, tak som ju rozdelila na 2 casti a este aj bonus dala :)

T23
MAmoru, Rukas, Jui a Jakumo sedeli na gauči u Sakury v dome. Rozhodovali sa, či pôjdu s rodičmi, alebo ostanú so Sakurou. AK by odišli, chýbala by im, no bola by v dobrých rukách. Ale ak by ostali, mohli by si vynahradiť všetky tie chvíle a roky, čo zameškali. Rukas a Jakumo chceli byť s rodičmi, Mamoru a Jui ostať so Sakurou. Sakura sedela na parapete. Tiež o tom rozmýšľala. Rodina alebo priatelia? Mama a otec ktorých nikdy nepoznala, alebo Sasuke, ktorý ju už raz opustil? Rodičovská láska alebo láska od muža? "Bože.." povzdychla si a skryla si hlavu medzi kolená. Z rozmýšľanie ich vytrhlo klopanie. Jui šiel otvoriť. "Naruto? Hinata?"
pozdravil ich a pozval dnu. "Sasuke nám povedal o tej ponuke. Budeme radi, ak ostanete s nami. Tsuande vám dá byt, alebo môžete bývať u nás, nám to nebude prekážať, alebo.." "Naruto. Vážime si vašej ponuky, no ešte sme sa nerozhodli." Prerušil ho Jakumo. "Dobre. Len sme vám chceli povedať, že u nás ste vždy vítaní." Doplnila Hinata. "Ďakujeme." Povedal Rukas usmial sa. "A ty, Sakura?" všetci sa otočili smerom k oknu. Tá nezdvihla ani hlavu. Len pokrčila plecami. Naruto k nej prišiel. Položil jej ruku na koleno a súcitne sa na ňu pozrel. "Tu si doma. Tu máš priateľov. Tu si vyrástla....Ale ak chceš ísť za rodičmi...Nebudem ti brániť.. Ale nebudeš sa môcť vrátiť..." nedokončil, pretože sa mu do očí tlačili slzy. Sakura bola preňho ako sestra a myšlienka, že by odišla čo i len na mesiac, ho ničila. "Chcel povedať, že nám budeš chýbať." Dokončila Hinata a prišla k nej. Sakura začala pomaly plakať. "Mali by ste ísť. Viete...chceme sa rozhodnúť každý sám." Hinata prikývla a zobrala Naruta za ruku. Naruto ju pohladil po pleci a šiel s Hinatou. Sakura len cez okno videla, ako odchádzajú. "Ideme von.." oznámili Jakumo a Jui a zmizli. "Rozhodni sa Sakura sama..." povedal Mamoru a tiež zmizol. Rukas ho ticho nasledoval.


Základňa NEKO. Porazení...Zranení...Všetci. Boss mŕtvy. Čo teraz? Budú pokračovať? "končím..." rozhodol sa Kazuki. "Nemá to ďalej význam. Vrátime sa k tomu, čo sme robili pred tým. Zabudnite na to, že sme niekedy boli tým."


Sakura sedela stále na parapete.
Hlavu stále schovanú. Nevnímala nič a nikoho. Ani Sasukeho, ktorý stál pred jej domom. Videl ju. Od toho dňa s ňou nebol. Chýbala mu. Chcel, aby tu ostala. Bola s ním. Presťahovala sa k nemu, zobral si ju, mali rodinu, deti a všetko okolo toho. Ale nechcel na ňu tlačiť aby ju nevyplašil. Premiestnil sa k nej domov. Sadol si na parapetu oproti nej. Cítila jeho prítomnosť, no nechcela vidieť jeho tvár. Tie nádherné onyxové oči, ktoré tak milovala. Tie nádherné pery, ktoré vždy túžila pobozkať. Pozeral sa na ňu tak intenzívne, že ju to prinútilo zdvihnúť zrak. Pozrela sa mu do očí. Videla v nich smútok, lásku ale aj nádej. "Milujem ťa...Si môj život...Ak odídeš, odídem aj ja. No ak ostaneš, ostanem s tebou na vždy. Už nikdy ťa neopustím. Budeme spolu." Díval sa jej pritom o očí a videl, ako sa po jej krásnej tvári kotúľajú slzy. Zotrel ich palcom a jemne sa pousmial. Pobozkal ju na čelo. Bola to letmá pusa, no Sakure sa zdala nekonečná. Cítila presne to, čo cítil Sasuke. Bál sa, že ju stratí. Potom sa postavil a namieril si to k dverám. Chcel otvoriť, no zastavila ho Sakura. Zozadu ho obijímala a plakala. Znova sa pousmial, no tento raz víťazne. Otočil sa a silno si ju privinul k sebe. Dýchal vôňu jej vlasov a vnášal jej do nich hrejivé bozky. Sakura ho nechcela opustiť, no chcela byť aj so svojou rodinou. "Sama sa rozhodni.." pošepkal a zmizol. Sakura sa zviezla na zem. Znova bola tam, kde začala. Sasuke stál za oknom a videl, ako Sakura sedí na zemi. Bolo mu jej ľúto. No nechcel ju do ničoho nútiť. A ak by odišla, našiel
by spôsob, ako ísť za ňou. Pomaly vstávala. Prešla do kuchyne a chcela uvariť sebe i chalanom večeru. Vytiahla z mraziaka mäso, dala ho na tácku a chcela ho pokrájať. No len čo chytila nôž, porezala sa. Vytočilo ju to a hodila ho plnou silou za seba. Nôž sa, našťastie pre vchádzajúceho Jakuma, zapichol do steny. "Čo blbneš?" "Prepáč...Len robím večeru.." "Jasné. Už si sa rozhodla?" "Nie....A ty?" "Hej..." povedal jej Jakumo a pozrel sa do zeme. "Sakura...si tá najlepšia sestra. Akú som si mohol kedy priať. Naozaj ťa mám veľmi veľmi rád, no....mama a otec....ja....." Sakura sa pousmiala- "viem, čo chceš povedať. Nehnevám sa.." "Ďakujem.." a objal ju. Sasuke za oknom sa pousmial a zmizol.


NA druhý deň:
"Je to tvoje rozhodnutie, Sakura." "Ďakujem, Tsuande..." "Prosím, buď tam ale opatrná...A ak bude možné, daj sebe vedieť." "Spoľahni sa." Upokojila ju Sakura a objala. Vyšla von z kancelárie, tam ju čakali bratia. Spoločne šli na miesto, kde sa mali stretnúť s rodičmi. Všetci boli ticho- nikomu nepovedali, kedy a kde sa zídu. Teda, Sasuke to vedel, pretože neustále sledoval Sakuru. Prišli na miesto...O 2 minúty sa mal otvoriť portál a oni mohli vstúpiť alebo zostať. Boli to Sakurine najťažšie 2 minúty v živote. Ešte raz si pozrela celú Konohu a spomínala- na prvý deň v Akadémií, na to ako boli Tým 7, na Sasukeho odchod, na to, ako zosilnela, na všetko dobré i zlé. Ubehla minúta a 58 sekúnd. Raz....dva.....Uprostred čistiny sa zjavil portál. Belaso- modrý. Rukas sa nadýchol a vstúpil prvý . Za ním šiel JAkumo a Jui. Ostali Mamoru a Sakura. Položil jej ruku na plece: "Počkám ťa na druhej strane." A prešiel. Sakura sa pola dopredu. Zafúkalo.. Vo víre prahu stál SAsuke. Rýchlo sa otočila a prešla portálom. Nechcela sa s ním lúčiť. Veľmi by to bolelo. Portál sa zatvoril. SAsuke zostal stáť.

Myslel si, že s ním ostane. Nebola sa s ním ani rozlúčiť. Rozbehol sa na miesto, kde sa predtým portál objavil. Nič..."SAkuraaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaa!!" ozývalo sa zúfalo Konohou. Tsunade v kancelárií to počula. Sklonila hlavu. "Mala si to spraviť inak....."






Teraz nasledujú 2 verzie konca príbehu: prvý je originálny, čo k tejto poviedke patrí. A ten druhý je venovaný mojej najstaršej ségre Lucinke- ktorá mala nedávno 17. Zlatko moje všetko najlepšie k tvojím krásnym narodkám, veľa šťastia, zdravia a hlavne poriadneho chalana :- ) mám ťa rada ségra :- )

New DesInG :)

20. srpna 2009 v 18:35 | musa |  oznamy
MnO táááááákže....
ako vidíte, drahé dámy, mám nový DesiNg :D
Je iný, ako tie od Kiwi, pretože ho robil jeden moj úplne úžasný priateľ, ktorého si moc vážim..aj keď mu furt čosi vadí na našich desingoch, no aj tak ho ľúbime :D ....:- )
tak ak by mal niekto záujem, som si úplne stopercentne istá, že Garfík vám rád vyhovie :D že?:D

TAK DALEKO A PREDSA TAK BLIZKO 22

2. srpna 2009 v 22:58 | musa |  Tak ďaleko a predsa tak blízko
aoyteeeeeeee:)
tákže dalsiu cast vam pridavam:)
us budeme koncit s touto poviedkou:)

T22

Shino odhodil svojho súpera do skaly a Kiba mu zapichol kunaj do srdca. "Tak, to bol posledný." Vyhlásila Kurenai. "Teraz by sme mali ísť pomôcť ostatným." Povedal Kiba a AKamaru šťastne zaštekal. "Ale, kde sú Jakumo, Jui a Mamoru?" "Tí šli napred..." povedal pokojne Shino." "Fajn, tak teda poďme pomôcť ostatným." Vyhlásil Kiba a všetci sa rozbehli ku hlavám Hokage.

BAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAM!!!!!!!!!! Ozval sa obrovský výbuch. Všade bolo plno prachu. Spoza neho sa rysovala postava. Ale človeka to veľmi nepripomínalo, skôr nejakého démona. Z ramien a rúk mu vytŕčali korene, plavé vlasy sa zmenili na uhľové a jeho pohľad bol krvilačný. Toto bol pravý Boss. "Výborne. Musíme mu zobrať ten zvitok, aby sme uvoľnili tvoju silu. Pripravená?" Sakura prikývla a spoločne zaútočili.

SAsuke bojoval s Hayatem. A Sasuke, samozrejme, vyhrával. Svoj Sharingan ovládal dokonale. "Vzdaj sa! Nechcem ťa zabiť!" kričal Sasuke, keĎ znova udrel Hayateho. "Ale čo! Pred chvíľou si tvrdil niečo iné." A postavil sa. Chcel Sasukeho udrieť, no ten sa vyhol a zasadil mu ďalší úder. "Nemá to zmysel...Ale ako chceš...Zabijem ťa." Rozhodol sa nakoniec Sasuke a bodol. Ale nie do tela Hayateho. Pred neho sa totiž postavila Hideki. "Hideki...." Tá sa len usmiala. Z úst jej vyšiel pramienok krvi. Hayate sa spamätal- udrel Sasukeho a ten prudko vytiahol katanu. Hideki spadla na zem. Hayate ku nej rýchlo dobehol. "Hideki..Hideki, počuješ ma????" Neodpovedala. Slabo sa usmiala a dívala sa mu do očí. "Nehýb sa, dobre? Pomôžem ti." A snažil sa jej ošetriť rany. Sasuke pochopil. Hideki spravila presne to, čo by urobila aj Sakura. A každý, kto chce ochrániť toho, koho miluje. "sakura..." prebehlo mu hlavou.


Tá momentálne dostala od Bossa Ďalšiu ranu. Prehrávali. Síce boli 2, no Bossovo jutsu bolo príliš silné. "Ste úbohí...Nikdy vám ten zvitok nedám.." povedal a ešte hlbšie si ho skryl. "Ani ho nepotrebujeme!" z lesa sa vyrútili Jui a JAkumo. A obaja kopli Bossa do hrude. "Nepotrebujeme?" nechápala Sakaura. Spod zeme sa vyvalil prúd vody a odhodil Bossa do skál. Na vode stál MAmoru. Ale, mal trošku iné oblečenie. Celé tyrkysové, ako voda, ktorú ovládal. "Ten zvitok bola len pasca...Sakura tú silu dokáže vyvolať sama." Vysvetlil im to a poslal prúd vody na Bossa. Ten ho však zamrazil studeným severným vetrom. Zúril. To, čo tak úpenlivo hľadal a snažil sa získať, mal priamo pred sebou. Poslal na nich ohnivý plameň, no RUkas ho zastavil. "Vzdajte sa! A vydajte mi Sakuru!" "Nikdy!" zakričal Jui a zdvihol časť zeme nad seba. Tú potom hodil na Bossa. No ten sa jej vyhol. Rukas, Mamoru, Jui a Jakumo bojovali s Bossom svojimi živlami. Rukas, Jui aj Jakumo mali iné oblečenie. Rukas ohnivo červenú, Jakumo belaso modrú a Jui hnedú so zelenou. Farby svojich živlov. Sakura len tak stála v pozadí. "No tak, Sakura...Ty to zvládneš...Tá sila je v tebe!" snažil sa ju povzbudiť Mamoru."Musíš sa len sústrediť!" poradil jej RUkas. Sakura poslúchla. Zavrela oči a skúsila to. Ale absolútne nevedel ako má tú silu vyvolať. No super...Je to v tebe, ty to zvládneš....Samozrejme...Ale ako to mám preboha spraviť? Uvažovala Sakura. "Ak si nepohne, prehráme!" skonštatoval MAmoru a pozrel sa na Rukasa. Boss práve vtedy zhromaždil polovicu svojej sily a chcel ju poslať na Rukasa. Taký útok by zrejme neprežil"Musíme jej zrejme pomôcť...Sasuke?? PREPáč!" ospravedlnil sa mu Rukas a vyhol sa skale, ktorú naň poslal Boss. Sasuke pochopil Ruaksov plán a ostal stáť na mieste. "Sasuke!" zakričala Sakura. Všetko bolo akési spomalené. No tak, zvládneš to! Tá sila je vo mne! V poslednej chvíli sa postavila pred SAsukeho a zastavila tú silu. A jej oblečenie sa tiež zmenilo- bola v ružovo- čiernom. "Výborne..." pochválil ju Jui. Sakura sa smiala na Sasukeho a ten sa na ňu díval s otvorenou pusou. Sakura bola totiž dosť sexy a on z nej nemohol spustiť oči. "Musím im ísť pomôcť." Povedala a rozbehla sa k bratom. Obkľúčili Bossa. "Skončime to!" zavelila Sakura a všetci začali vyťukávať pečate. "To sa vám nepodarí." Povedal a vyskočil nad nich. Z úst mu šľahali ohnivé gule . O tie sa postaral MAmoru. Skúsil veternú smršť, no Jakumo bol pohotový a rýchlo ju zahnal. Posledný Bossov útok- na Sakuru. Tá zhromaždila všetku silu čo mala a odrazila ho. Harunovci sa pochytali za ruky a spoločne odriekali pečať, ktorá mala zničiť Bossa. Podarilo sa. Ozval sa strašný výbuch. Po Bossovi ostali len šaty. A z nich stúpal dym.
Mihali sa v ňom 2 postavy. Mama a otec Sakury, Rukasa, MAmoru, Juiho a Jakuma. "Výborne..." pochválil ich otec. "Dcérka moja.." vzdychla si mama a objala Sakuru. Sakura bola šťastná. Konečne spoznala svoju mamu a otca. Otec jej položil ruku na chrbát a chalani sa len uškrnuli. Bol na nich krásny pohľad. Kurenai, KAkashi a ostatní dobehli tiež. Rukas, Mamoru, Jui a Jakumo prišli bližšie a spoločne sa všetci Harunovci objali. Mama prehovorila: "Za to, že ste zničili Bossa, môžete odísť s nami....." Všetky ich deti ostali prekvapené. "Ale kam?" bola zvedavá Sakura. "S nami...Budeme žiť ako rodina. Je to úžasné miesto. Bude sa vám tam páčiť." Mamin veselý hlas sa zmenil na ustarostený. "Čo je mami?" pýtal sa Mamoru. "No....ak pôjdete, nebudete sa môcť vrátiť." "Dáme vám čas...." povedal otec a rozlúčili sa s nimi. Ich deti ostali len stáť. "Takže?" spýtal sa Jui. "Neviem..." priznal sa Rukas.